Podľa slov predsedníčky Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzany Hollósyovej v severnej časti, nad Budapešťou, žijú väčšinou katolíci. \"U nich sú také zvyky, ktoré sa líšia od dolnozemských Slovákov. Prútiky si pripravujú deti už v škole, na to priviažu stužtičku, pripletú k prútikom a idú a vyšibú dievčatá, ktoré im dávajú vajíčka alebo zákusky a nápoje, \" povedala Hollósyová pre TASR.
Na Dolnej zemi podľa jej slov žijú väčšinou evanjelici a tam deti, ale aj mladí, chodievajú na oblievačky. Dievčatá totiž nepolievajú, ale oblievajú, podčiarkla.
\"Ešte aj dodnes sa ide - teraz už s parfumom, ale voľakedy v Malom Kereši aj na Dolnej zemi s vodou: normálne vedrom pri studni si naťahali a oblievali. Potom (keď už) už neboli studne, tak s pohárom vody. Malé deti chodia s parfumami, ale žiaľ už zabúdajú na veľkonočné ozajstné slovenské vinše a už teraz len po maďarsky recitujú to, čo sa v škole naučili, \" uviedla predsedníčka.
Samozrejmosťou je šunka a ďalšie tradičné pokrmy na sviatočnom stole. \"Po sviatku prichádzajú z kostola, krája sa šunka, vajíčka a dolnozemská klobása uvarená v šunkovej vode. Príde rodina, spolu sedíme a takto oslavujeme, \" popísala veľkonočné sviatky Hollósyová. Dodala, že k nej teraz príde jej jediná vnučka z Nového Zélandu, ktorú bude učiť farbiť vajíčka.
Štefan Tóth, historik a muzeológ zo Segedína, pripomenul, že je Dolnozemčan a pochádza z Veľkého Bánhedešu:
\"Moji starí rodičia boli pobožní evanjelici, ktorí sa snažili počas svojho života dodržiavať Božie slovo, pravidelne čítali Tranoscius a chodili na bohoslužby. Aj počas veľkých kresťanských sviatkov - na Veľkú noc a na Vianoce - dodržiavali liturgické zvyky a slovenské tradície, \" povedal Tóth, dodajúc, že samozrejme, toto dedičstvo sa zachovalo aj v jeho rodine.
\"Čo sa týka veľkonočného obdobia, v detstve nás najviac očaril veľkonočný pondelok, deň oblievačiek. Mám veľmi pekné spomienky z detstva, prežité v mojej rodnej obci, ktoré už, žiaľ, patria minulosti. Ako budeme tráviť tohtoročné veľkonočné sviatky? Veľká noc mi svojim pokojom a pohodou veľmi pripomína Vianoce, lebo rodina je pokope. Veľká noc je pre nás skutočne rodinným sviatkom. Tu, v Segedíne, máme priateľské kontakty s tromi-štyrmi rodinami, ktoré cez sviatky navštevujeme a rozprávame si, čo sme zažili odvtedy, ako sme sa naposledy videli, \" vysvetlil Tóth.
\"Počas pôstu jeme výlučne len pôstne jedlá. Na Kvetnú nedeľu sa zúčastníme svätej omše a po nej na svätení bahniatok na slávnostnej procesii. Počas veľkonočného trojdnia sa zúčastňujeme všetkých obradov v kostole, \" povedala pre portál Slovákov žijúcich v Maďarsku luno.hu dôchodkyňa zo Santova Mária Nagy-Győriová.
Veľký piatok podľa jej slov bývajú slovenské pašie a pobožnosť krížovej cesty na kalvárii. Biela sobota je dňom smútočného ticha. Vtedy zotrvávajú pri Pánovom hrobe a rozjímajú o jeho utrpení a smrti. Veľkonočná vigília už patrí k veľkonočnej nedeli, keď sa koná procesia na vzkriesenie.
\"Po tejto svätej omši sa koná požehnávanie jedál, čo je u nás tradičný veľkonočný zvyk. Do košíka zabalíme pletený veľkonočný koláč, varenú údenú šunku, klobásu a natvrdo uvarené vajcia. Košík prikryjeme plátenným obrúskom, zvyčajne bielym alebo v príjemných pastelových odtieňoch s vyšívaným motívom, spätým s Veľkou nocou alebo jarou - kvety a podobne. Veriaci poukladajú košíky pred oltár tesne vedľa seba a kňaz žehná jedlá svätenou vodou a kadidlom. \"
Po omši zjedia posvätené veľkonočné jedlo. Poobede dievčatá farbia kraslice a pred večerom sa rozveselí celá dedina, pretože mladí i starí idú na veľkonočný ples, ktorý trvá do skorého rána. Dievčence sa však ponáhľajú domov, veď už skoro ráno prichádzajú kúpači, dodala Nagy-Győriová.
0